Vyber si predmet

Tvoje výsledky sa automaticky vypočítajú a zobrazia po stlačení tlačidla
"Ukázať správne odpovede" na konci testu.
Andrej Sládkovič — Detvan
(úryvok)
1
Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja? —
19
Za čím obyčaj žialiť, požiali,
čím baviť, tým sa zabaví,
spieva, čo staré matky spievali,
reč pradedov svojich vraví:
a hneď ako blesk hromom zakľaje,
koho klial, tomu zas šťastie praje,
hneď v búrach je, hneď má pokoj;
hneď v dolinách sa tichých osadí,
hneď vrchmi lieta sťa orol mladý;
ako aj ten Martinko môj.
Jozef Mistrík — Rečové chyby
(úryvok, upravené)
Rečové chyby môžu mať rozličný pôvod — zdedený či nadobudnutý. Sú iba prechodné alebo trvalé. Niektoré chyby nosíme od detstva, napr. šušlanie, niektoré sme si preniesli z jedného rečového prostredia do druhého, napr. nemeckú výslovnosť, ale mnohé chyby robíme len preto, že sme pri rozhovore unavení, napr. vypúšťame hlásky alebo sa zajakávame.
Dosť časté sú chyby dýchania a tvorenia hlasu, ktoré človek nadobúda pohybovaním sa v nevhodnom prostredí alebo pitím chladných nápojov. Chrapľavý hlas máme aj vtedy, keď sme nervózni, keď máme pocit strachu či veľkej zodpovednosti.
Časté sú rečové chyby, ktoré označujeme ako neurózy reči. K nim patrí zajakávanie a brbtanie. Zajakávanie sa obyčajne nadobúda. Vzniká okolo tretieho roku života. Táto chyba vzniká tým, že vývin reči nejde paralelne s vývinom myslenia, t. j. myšlienky plynú rýchlejšie, ako sa pohybuje jazyk. Je to vlastne kŕčovité napínanie svalstva, ktoré môže mať dvojaký dôsledok: opakujú sa slabiky alebo slová alebo sa preťahujú začiatky slov. Je absolútne nesprávne, ak sa sústreďujeme na zajakávajúceho človeka, keď kokce (zajakáva sa).
Za brbtanie označujeme ten jav, keď človek nestačí vyslovovať všetky hlásky alebo slabiky v slovách. Vzniká najčastejšie pri čítaní. Je chybou slabej disponovanosti, z únavy, teda častejšie prechodnou než trvalou, súvisí s nervovou kondíciou človeka.
Ján Smrek — Salome
(úryvok)
V atmosfére dymu a vín tančila si,
ohybná ako prút,
rýchla jak elektrický prúd,
vzdušná jak plyn.
Na koho sa tvoje oči usmiali,
koho tvoje pohyby objali,
každý sa chvel,
akoby, krásou ranený,
zamdlieť chcel.
V kúte
sedel som nepohnute
ja, básnik, tichý mladý muž,
na teba hľadieť začal som
a na to všetko ostatné,
čím hýril celý dom,
som nedbal už.
Bola si hrdou.
Vočiach si maľa túhu.
Z úst kvapkal ti dážď ruží
a formy tvojich údov
sa prelievali jedna v druhú.
Svietiaca tvoja pleť
núkala radosť môjmu zraku
a smútok mojej duší:
poznal som v tebe
o lúče slnka olúpený
v polárne kraje presadený
tropický kvet.
Zo studnice rodnej reči 2
Zľava: 15%
Stará cena: 8,90€
Nová cena: 7,57 €
Pridané: 10. 06. 2014
Do košíka
zvyčajne dodávame
do 7dní
Autor: Katarína Balleková, Miroslav Smatana
Vydavateľ: VEDA
ISBN: 9788022413596
Počet strán: 440
Rok vydania: 2014
Väzba: brožovaná
Formát: A5
Jazyk: slovenský
Publikácia nadväzuje/naväzuje na úspešnú knižočku Zo studnice rodnej reči (2005) a prináša výber príspevkov, ktoré boli pôvodne súčasťou rovnomennej rubriky počas druhého decénia jej trvania v rokoch 2002 — 2011 včasopise Kultúra slova. Zostavovatelia ponúkajú pestrú koláž vzácnych svedectiev z nárečí a o nárečiach, zaradených do siedmich / siedmych tematických okruhov. Čitateľ prechádza terénom jazyka bohatým na nárečové nerovnosti, ktoré jazyku neubližujú, ba práve naopak: dávajú mu punc rôznorodosti a robia ho všedno-nevšedným a pozoruhodným. Na svojej ceste má možnosť nielen dozvedieť sa mnoho zaujímavého, napr. o pôvode priezvisk/priezvísk, o pomenovaní mesiacov či názvoch ovocia, ale aj presvedčiť sa, či naozaj vtáka poznať po perí a človeka po reči, vychutnať si pohľad na farebný svet jazyka, spoznať čo-to/čo — to zo slovenských kulinárskych zvyklostí, zistiť čo všetko človeka kvári. Pridanou hodnotou textov je originálna interpretácia nárečového materiálu, ale aj prameňov z predspisovného obdobia slovenčiny, čím sa odkrýva národné duchovné dedičstvo a tiež sa poukazuje na prirodzené jazykové útvary, žánrové aj areálové rozdiely. Texty dopĺňa zoznam lokalít, ktoré charakterizujú v jednotlivých príspevkoch zemepisné rozšírenie nárečových slov, a register vybraných mien a priezvisk/priezvísk používaných na Slovensku.
www.literra.sk, upravené
Hubert Mania — Noemova archa
(úryvok, upravené)
Berlín 6. januára
Teraz poznáš základné údaje tejto záhady, do ktorej som vhupla nič netušiac — môj prvý list
Ťa hádam zastihol ešte pred Novým rokom v Tvojej slnečnej Kalifornii.
Navonok sa so mnou nič nedeje, no Scintilla, ktorú mi odkázal Brynjar Windhus, čosi vo mne prebudila. Pokúšala som sa Ti opísať tú tajomnú udalosť. Pripúšťam, že narážam na hranice svojich schopností, keď hľadám prijateľné vysvetlenie. Aký to má zmysel spájať halucinácie, spomienky z detstva a čudesné sledy obrazov, ktoré vo mne tie tóny vzbudzujú?
Pokúšam sa dodržiavať disciplínu, nájsť si denný rytmus. Najneskôr okolo deviatej sedím za netvorom IBM a vyťukávam texty pre Steinackera. Potom študujem Brynjarove denníky. Spočiatku som sa pokúšala čítať ich krížom-krážom, no nič z toho nebolo. Zdalo sa mi, že strácam súvislosti. Preto postupujem chronologicky.
Prehrabujem sa v jeho denníkoch, listujem v albumoch s fotografiami a študujem jeho chudobnú korešpondenciu, aby som si utvorila o ňom obraz.
Brynjar sa narodil v Stavangeri v južnom Nórsku. Jeho otec Ole tam pracoval pravdepodobne ako lodný inžinier v lodenici. Na jednej z mála fotografií, kde ho možno vidieť, má na sebe biely plášť a skláňa sa nad konštrukčnými výkresmi. Pod obrázkom je rukou po nemecky napísané:
„Oleho veľká pýcha: vlečniak ľadovcov.“ Pravdepodobne išlo o ľadoborec — vieš si predstaviť, že by loď mohla mať vo vleku ľadovec?
Jozef Gregor-Tajovský — Horký chlieb
(úryvok)
Páni zabávali sa dobre. Ostali po divadle aj tancovať. Prešla polnoc, jedna hodina, dve hodiny. Mare nedalo pokoja. Prichodilo jej na um všetko zlé, čo sa deťom stať mohlo. Zaletela domov pozakrývať ich, lebo im už iste vychladlo nacelkom. Ťažko jej bolo od nich, ešte aj cez okno kukla dnu a behom vrátila sa späť. Bola už aj hmla, tma a zima treskúca. Prešli aj štyri hodiny, a páni nedošli. Dobre sa cítili a boli bezpeční, veď je tam „Marka“. Pán kartoval, pani sa vykrúcala v tanci.
Mare sa celú noc ani nezadriemalo. Ba čím ďalej, tým jej bolo teplejšie, ač už izba aj tu chladla. Čím ďalej, tým bola nepokojnejšia, sluchy jej už trhalo.
„No, už čo ako, ale by som radšej bola oželela tých dvadsať -tridsať grajciarov, ako doma nebyť. Chúdence. Otca nemajú a už aj bez matere budú ostávať nielen vo dni, ale aj celé noci.“
Netrpezlivo pozerala na hodiny, sadla, vstala, prikrývala panské deti, ale aj na svoje myslela. Čo všetko sa im mohlo stať, hútala v mysli. Schytila ručník, a ani nevedela ako, vyšla von. Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. Bežala, akoby deti pred dákym nešťastím zachrániť mala. Izba bola vychladla, rozložila rýchlo ohňa, naložila dreva, poukrúcala „svoje sirôtky", v láske a žiali nad nimi zase si len povinnosť spomnela.
0/64
t.j. 0 správnych odpovedí zo 64 otázok = 0%
teraz nevidíš či sú tvoje odpovede správne
teraz nie sú správne odpovede viditeľné v teste
odporúčam Ti zobrazovať správnosť odpovedí len ak si vyplnil/a túto skúšku! Nepodvádzaj samú/samého seba. :)