Vyber si predmet

Tvoje výsledky sa automaticky vypočítajú a zobrazia po stlačení tlačidla
"Ukázať správne odpovede" na konci testu.
Vedci objavili nový Plutov mesiac
Vesmírny trpaslík Pluto má najmenej štyri mesiace. Štvrtý teraz objavili vedci.
BRATISLAVA. Bývalá deviata planéta slnečnej sústavy znovu prekvapila vedcov. Trpaslík Pluto má najmenej štyri mesiace. Ten štvrtý objavil Hubblov vesmírny ďalekohľad, keď sa pokúšal odhaliť prstence okolo tohto vzdialeného telesa slnečnej sústavy.
Nový Plutov mesiac zatiaľ nemá ani meno. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) so sídlom v Houstone ho zatiaľ nazýva objektom P4.
„Je pozoruhodné, že Hubblove kamery nám umožnili tak dobre vidieť taký malý objekt vzdialený viac ako päť miliárd kilometrov,“ hovorí vo vyhlásení NASA Mark Showalter zo SETI v Pasadene, ktorého tím objekt objavil. P4 má priemer 13 až 34 kilometrov a okolo trpasličej planéty obieha medzi obežnými dráhami mesiacov Hydra a Nix. Tie Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil v roku 2005.
K Plutu má o štyri roky doraziť misia New Horizons. Bude prvou sondou, ktorá okolo bývalej planéty obletí. Vedci teraz premýšľajú, že dráhu sondy upravia tak, aby mesiac preskúmala.
„Toto je fantastický objav,“ reagoval Alan Stern, vedúci výskumník misie, „keďže teraz vieme, že v systéme Pluta je ďalší mesiac, môžeme naplánovať jeho pozorovania.“
P4 ďalekohľad prvý raz spozoroval koncom júna. Jeho prítomnosť potvrdili aj snímky z pondelka.
Sme, 20. 7. 2011, upravené
Margita Figuli — Tri gaštanové kone
(úryvok, upravené)
— Bolo by najlepšie, Peter, keby sme sa už tu rozlúčili. So Zápotočným sa i tak nesmieš viacej stretnúť. Nielen preto, že by ťa ohrozoval na živote, ale že by vyvolal hádku tu, pred toľkým svetom, a dal možnosť vláčiť naše mená po celom okrese. Omáľali by nás, špinili, kydali na nás najkrikľavejšiu hanu. A tomu všetkému sa môžeme vyhnúť. Nik ani nebude vedieť, že sme boli spolu, a ja prečkám ľahšie ten čas, kým sa zase stretneme.
— Ak myslíš, — vravím jej, — že takto je to najlepšie, podvolím sa. Ale teraz, keď som si istý, že nechceš nikomu inému patriť, len mne, nebojím sa nikoho na svete. Bol som trochu nevýbojný a zakríknutý, no takým ma robila obava, že som ťa už stratil. Ale keď viem, na čom som, vstúpila do mňa smelosť a odvážnosť, nebál by som sa niesť na svojich pleciach celú zem s morom i s vrchmi.
Magdaléna sa smiala tak tichučko, hrkútajúc pri tejto mojej reči. Pustila opraty koňa, priložila mi dlane na sluchy a tak sa mi dívala do očí.
Samo Chalupka — Mor ho!
(úryvok)
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí:
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im obtáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč neznáma slovenskému kraju,
lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:
Charles Dickens — Vianočná koleda
(úryvok, upravené)
„Hej, vari nevieš, že nijakou ľútosťou nenahradíš zmarenú príležitosť, ktorú ti poskytuje tvoj jediný život? Aj ja som bol taký? Ach, aj ja som bol taký!“
„Ako? Vždy si sa skvele staral o naše obchodné záležitosti,“ zajachtal Scrooge, už to začínal dávať do súvisu so sebou.
„O naše obchodné záležitosti!“ zvolal duch a opäť zalomil rukami. „O ľudí som sa mal starať! O blaho všetkých! Láska k blížnemu, súcit, zhovievavosť a dobrota — tým som mal napíňať svoj život!“
Duch vystrel ruku a zdvihol kus reťaze, akoby chcel ukázať príčinu svojho márneho žiaľu, a prudko ju zase spustil na zem.
„A najväčšmi trpím v tomto ročnom období,“ pokračoval. „Prečo som chodil medzi zástupmi svojich blížnych s očami upretými do zeme, prečo som ich nikdy nezdvihol k tej požehnanej hviezde, ktorá priviedla troch kráľov k biednej maštali? Vari nebolo dosť chudobných domovov, ku ktorým ma mohlo priviesť jej svetlo?“
Druhý Černobyľ?
Druhá najhoršia v histórii. Taká je jadrová nehoda japonskej elektrárne Fukušima. Jej závažnosť je podľa úradov už rovnaká ako katastrofa v Černobyle. Radiácie však uniklo podstatne menej.
Nehoda v jadrovej elektrárni Fukušima by mohla byť horšia ako Černobyľ. Priznal to jej majiteľ.
TOKIO, BRATISLAVA. Nehoda v jadrovej elektrárni Fukušima je vážnejšia, ako naznačovali prvé odhady. Včera to priznalo Japonsko a rozhodlo sa problémom nukleárneho zariadenia príradiť najzávažnejší, siedmy stupeň zo sedembodovej Medzinárodnej stupnice jadrových a rádiologických udalostí (INES).
Znamená to, že nehoda má dôsledky na zdravie a životné prostredie a došlo k úniku obsahu z jadra reaktorov. Fukušima tak má rovnakú závažnosť ako jadrová katastrofa v Černobyle v roku 1986.
Desatinový únik
Nevie sa presne, koľko rádioaktívneho materiálu uniklo do okolia. Na severovýchode krajiny je však zamorená pôda aj niektoré druhy rastlín. Vážne kontaminované je more v blízkom okolí nukleárneho zariadenia.
Odhady hovoria, že rádioaktivity mohlo uniknúť 370-tisíc až 630-tisíc terabecquerelov. Toto zamorenie pochádza najmä z druhého reaktora jadrovej elektrárne.
„Japonsko nacvičovalo správanie v prípade jadrovej nehody,“ povedal pre denník Wall Street Journal Hidehiko Nišijama z japonského úradu pre jadrovú bezpečnosť.
„Teraz čelíme kríze s historickými rozmermi.“ Japonská vláda tvrdí, že z Fukušimy zatiaľ nie je nový Černobyľ. Na rozdiel od neho unikla len desatina rádioaktívnych prvkov. V prípade Fukušimy nevybuchol ani samotný reaktor, na mieste nehody zapríčinenej vlnou cunami nezomierali ožiarení ľudia.
Sme, 13. 4. 2011, upravené

Pavel Vilikovský — Pes na ceste
(úryvok)
Keď sa Slovák ako jednotlivec ocitne v krajine, kde platia pravidlá, ľahko sa prispôsobí a neraz v tých podmienkach aj vynikne, ale doma ako príslušník národa potrebuje pravidlá len na to, aby mal čo porušovať. Čím viac ich beztrestne poruší, tým väčšmi stúpa jeho sebavedomie a aj hodnota v očiach spoločnosti. Slováci dokážu do každého zriadenia, do každého systému vyvŕtať diery ako červík do syra, takže sa z goudy, eidamu i parmezánu nakoniec stane ementál. V tom, ako vedia vtlačiť režimu národný charakter, je až čosi geniálne — fašizmus, komunizmus či demokracia by sa v slovenskom vydaní mali správne nazývať slošizmus, slomunizmus a slomokracia. Azda práve preto, že sme si tie bývalé režimy uspôsobili na vlastnú mustru, sa dnes s nimi tak ťažko a neradi lúčime — je na nich prischnutý náš pot a pach. Smrdia tak našsky. Nefalšovanou slovenskosťou stihla napáchnuť už aj demokracia. Je to tak: nech nás kŕmia čímkoľvek, vraciame vždy zemiaky s kapustou.
Matúš Kučera — Slovensko na prahu novoveku
(úryvok, upravené)
Osvietenstvo si mnohí panovníci predstavovali tak, že im pomôže vyliečiť neduhy rúcajúceho sa feudalizmu, a tým ho zachráni.
Takou bola aj Mária Terézia, ktorej filozofi 18. storočia dali do kolísky vieru, že pomocou „osvietenského rozumu“ možno začať novú vládu nad feudálnym svetom Európy, v ktorom kdesi dolu, na najnižšom spoločenskom rebríčku, tmolil sa aj poddaný slovenský človek. A práve ten sa s nádejou obracal na „osvietenú“ Máriu Teréziu, od ktorej očakával, že ho zbaví neznesiteľného feudálneho bremena. Tam, kdesi dolu, sa rodila legenda o spravodlivej panovníčke. My však nechceme legendy, ale pravdu.
Mária Terézia ešte nevládla ani celý rok, a už jej hlásili, že vojská krajín Bavorska, Francúzska a Pruska tiahnu na Prahu. Ešte nestačila poriadne stráviť prvú ohromujúcu správu, a už tu bola druhá, horšia: vojská pruského kráľa obsadili Sliezsko a Moravu.
V tejto napätej situácii Mária Terézia zvolala uhorský snem do Bratislavy. Oblečená celá v čiernom, mladá, dvadsaťtriročná, a pekná, na rukách s malým synom Jozefom, predstúpila pred uhorskú šľachtu a takmer so slzami vočiach žiadala od nej pomoc v tejto ťažkej situácií. Uhorskí šľachtici si vždy potrpeli na gestá. Vytasili šable a zborovo zvolali: Život a smrť za našu kráľovnú, zomrieme za Máriu Teréziu a podobne.
John Osborne — Obzri sa v hneve
(úryvok, upravené)
JIMMY: Doboha, ako nenávidím tie nedele. Je to vždy také stiesňujúce a vždy rovnaké. Zdá sa, že sa nikdy nedostaneme ďalej, však? Vždy ten istý obrad. Čítanie novín, pitie čaju a žehlenie. Ešte pár hodín a ďalší týždeň je fuč. Takto nám uniká mladosť. Uvedomujete si to?
CLIFF: (odhodí noviny) Čo?
JIMMY: Čítal si toho týždňa Priestlyho článok? Ani neviem, prečo sa to, prepánajána, pýtam. Dobre viem, že si nečítal. Prečo vyhadzujem každý týždeň deväť pencí za tie mizerné noviny? Okrem mňa ich nikto nečíta. Nikoho nemožno obťažovať. Nikto sa nevie zviechať zo svojej rozkošnej záhaľky. Vy dvaja ma čoskoro doženiete do zúfalstva — viem to tak isto, ako že tu sedím. Viem, že sa z vás raz zbláznim. Och, nebesá, ako len túžim po troške prostého, ľudského nadšenia. Iba nadšenia — nič viac. Žiada sa mi počuť teplý, rozochvený hlas, ktorý zvolá aleluja! (Teatrálne sa bije do pŕs.) Aleluja! Žijem! Čosi mi svitlo! Prečo by sme sa trošku nezahrali? Poďme predstierať, že sme ľudské bytosti a že sme naozaj živí. Iba na chvíľku. Čo poviete? Poďme predstierať, že sme ľudia.
0/64
t.j. 0 správnych odpovedí zo 64 otázok = 0%
teraz nevidíš či sú tvoje odpovede správne
teraz nie sú správne odpovede viditeľné v teste
odporúčam Ti zobrazovať správnosť odpovedí len ak si vyplnil/a túto skúšku! Nepodvádzaj samú/samého seba. :)